Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Doprava a cestovný ruch

Obec Trnovec nad Váhom má veľmi výhodnú geografickú a dopravnú polohu. Cez obec vedie železničná trať Bratislava – Nové Zámky. Obyvatelia majú tiež priame dopravné autobusové spojenie s krajským mestom Nitra a okresnými mestami Šaľa, Nové Zámky a Galanta.

10

Najdlhší železničný most na sieti ŽSR sa nachádza na trati ŽSR číslo 130, medzi ŽST Šaľa a Trnovec nad Váhom v kilometri 117,748 a má dĺžku 445,790 m. Vedie ponad inundačné územie, dve cesty a rieku Váh. Most je vedený rovno bez oblúkov.

Niekoľko základných dát:

Dĺžka premostenia: 443,530 m, výška mosta: 8,580 m, výška pod mostom: 5,440 m, kolmá svetlosť: 30,030 m, šírka 8,790 m. na moste sa nachádzajú 4 styky s predĺženou dilatačnou vôľou. Výška krajných opôr je číslo 1: 6,980 m a číslo 2: 7,000 m. Súčet výšok pilierov je 57,30 m. Most bol postavený v roku 1847 (podľa ŽSR), ale 1.parný vlak do Bratislavy z Viedne prišiel až 8/1848 a trať do Budapešti bola otvorená 1850. Prestavbou prešiel v roku 1974. Piliere a opory sú postavené z kameňa. Pilierov je spolu 13. Samotná konštrukcia je oceľová - priehradová - nitovaná, trámová prostá a zapustená. Rozpätie hlavného nosníka je 31,300 m. Ložiská sú oceľové s valcom (jednovalcové, dvojvalcové a viacvalcové). V moste je 14 otvorov v poradí: otvor číslo 1: inundačné pole, otvor číslo 2: poľná cesta, otvor číslo 3 - 7: rieka Váh, otvor číslo 8 - 13: inundačné polia, otvor číslo 14: poľná cesta (panelová). Náterová plocha mosta je cca 2150 m2, obnova náteru: koľaj č.1 - 10/1998 a 8/1999, v koľaji č.2 7/2001. Nosná konštrukcia mosta bola vyrobená v roku 1946. Most má dubové mostnice s plochým uložením v počte 752 ks na každej koľaji. Menené boli v roku 1998 a v roku 2006. Mostná konštrukcia má hmotnosť cca 980 t. K mostu je najjednoduchšie dostať sa bicyklom. Popod most vedie Vážska cyklomagistrála. Návšteva tohoto prekrásneho diela sa dá spojiť s celodennou túrou po magistrále.

Cez obec Trnovec nad Váhom, z časti Horný Jatov prechádzala aj železničná trať pre potreby šurianskeho cukrovaru. Mesto Šurany je dôležitým železničným uzlom juhozápadného Slovenska. Prechádzajú ním trate z Palárikova do Levíc a Zvolena a z Nových Zámkov do Nitry, Topoľčian a Prievidze. Pôvodne Prvý vlak sem dorazil 12. decembra 1867, kedy firma Lippmann & Gerson postavila vlečky – prvú na Slovensku zo stanice StEG Tót Megyer (Slovenský Meder – dnešné Palárikovo) pre potrebu cukrovaru, ktorý na nej udržoval prevádzku vlastnými nákladnými vozmi aj lokomotívami.Po viedenskom burzovom úpadku v roku 1871 predala firma Lippmann túto vlečku spoločnosti Státní dráhy (StEG) za 200 000 zlatých. StEG postavila v Šuranoch novú stanicu. Hlavná trať s rozchodom 760 mm spojujúca šuriansky cukrovar s okolím Trnovca nad Váhom spolu s niektorými odbočkami bola sprevádzkovaná v rokoch 1912-1917. Odbočka Rastislavice - Dolný Jatov v rokoch 1924-1925, do Branču bola úzka koľaj dovedená roku 1943. Posledné doplnenie siete prebehlo na začiatku 50. rokov v okolí obce Selice. Prevádzka postupne skracovanej dráhy bola zastavená po kampani v roku 1968. Trať cukrovar Šurany – stanica Trnovec nad Váhom merala asi 32 km.

Cestnú infraštruktúru tvoria síce hlavne miestne cesty (tabuľka 2.1.22), napriek tomu cez kataster obce prechádzajú cesty I. až III. triedy. V rámci dopravných väzieb je kataster obce napojený na nasledovné verejno-dopravné trasy:

  • štátna cesta I / 75 – Šaľa – Nové Zámky,
  • štátna cesta II / 562 – Trnovec nad Váhom – Nitra
  • štátna cesta III / 6422 - Trnovec nad Váhom – Selice.

Obec je napojená aj na verejnú autobusovú dopravu. Cez obec vedie železničná trať Bratislava – Nové Zámky, ktorá má z hľadiska osobnej a nákladnej dopravy nadregionálny význam. Železničná stanica v obci okrem osobnej dopravy slúži aj na nákladnú dopravu, ako regionálne významné nakladacie a vykladacie miesto.