Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Geografia

Obec Trnovec nad Váhom je z administratívneho hľadiska začlenená do Nitrianskeho kraja a okresu Šaľa. K obci patria osady Kľučiareň, Horný Jatov a Nový Dvor. Západnú hranicu katastra obce so Šaľou tvorí tok Váhu, na severe jej miestna časť - Veča, severne Močenok, ďalej smerom severovýchodným v okrese Nitra Caba-jČápor a Veľká Dolina, na juhovýchode Jatov v okrese Nové Zámky a na juhu susedí s chotárom Selíc v okrese Šaľa. Obec má výhodnú geografickú polohu, priame a časovo nenáročné cestné spojenie s krajským mestom Nitra a okresným mestom Šaľa, priame železničné spojenie s hlavným mestom Bratislava, resp. mestami Nové Zámky a Štúrovo. Obec je vzdialená približne 80 km od rakúskej hranice a 65 km od maďarskej hranice. Štátne a verejnoprávne inštitúcie okresnej úrovne (okresný úrad, okresné riaditeľstvo policajného zboru a ďalšie inštitúcie) sídlia v okresnom meste Šaľa, ktoré je vzdialené cca. 5 km od obce. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje na rok 1113. Obec je členom združenia MAS VITIS.


Prírodné danosti
Obec Trnovec nad Váhom sa nachádza na juhozápadnom Slovensku, vo východnej časti Podunajskej nížiny, na ľavobrežnom vale rieky Váh. Je začlenená do Nitrianskeho kraja a do okresu Šaľa. Nadmorská výška v intraviláne je 115 m n. m., vo východnej časti chotára 114 - 118 m n. m. Územie s rozlohou 3253,7 ha má nížinný charakter s vysokým podielom ornej pôdy a s minimálnou lesnatosťou. Chotár obce sa rozprestiera na riečnych nivách s priečnymi valmi, má prevažne rovinatý povrch, v severovýchodnej a východnej časti sa nachádzajú pieskové presypy - duny, ktoré prevyšujú okolitý terén o 1-3 m. Nachádza sa v najteplejšej a najproduktívnejšej poľnohospodárskej oblasti Slovenskej republiky.

Pôda
Vo využití pôdneho fondu (Tabuľka 2.1.1, Graf 2.1.1 – 2.1.3) veľký záber pôdy podnikom Duslo Šaľa zapríčiňuje, že podiel poľnohospodárskej pôdy klesol pod 80 %. Orná pôda tvorí 97 % z poľnohospodárskej pôdy. Zastavané plochy tvoria 47 % nepoľnohospodárskej pôdy. Lesná plocha tvorí len 19 % z nepoľnohospodárskej pôdy. Napriek rieke Váh je v katastri obce len 3,58 % vodnej plochy. Na poľnohospodárskych pôdach sa prevažne pestujú obilniny, krmoviny a najmä kukurica.

V rámci katastra boli pôdy zaradené do nasledovných BPEJ:

  • černozeme bežné, prevažne karbonátové na aluviál. sedimentoch,
  • lužné pôdy karbonátové na aluvil. sedimentoch,
  • černozeme karbonátové na aluvil. sedimentoch,
  • černozeme lužné,
  • nivné pôdy karbonátové,
  • nivné pôdy glejové,
  • lužné pôdy slancové, nivné pôdy hlboko soloncované a lužné pôdy v komplexoch so slancami,

Tabuľka 2.1.1: Využitie pôdneho fondu v obci za rok 2012

 

Spolu Poľnohospodárska pôda (ha) Nepoľnohospodárska Spolu pôda (ha)
Orná pôda Trvalé kultúry TTP Spolu Lesná plocha Vodná plocha Zast. pôda Ostat pôda Spolu
3253,7 2400 67,2 5,6 2472,8 146,7 115,8 364,6 153,7 780,9

 Zdroj: Štatistický úrad SR Krajská správa v Nitre

Graf 2.1.1: Pôdny fond v Trnovci nad Váhom

graf_01

Graf 2.1.2: Nepoľnohospodárska pôda

graf_02

Graf 2.1.3: Poľnohospodárska pôda

graf_03

Klimatické pomery
Mapa klimatických oblastí klímu charakterizuje ako suchú, s priemernou januárovou teplotou nad mínus 3oC (tabuľka 2.1.2). Teplú klimatickú oblasť charakterizuje viac ako 50 letných dní (max. teplota vzduchu min. 25oC) a začiatok žatvy ozimnej raži je pred 15. júlom. Dĺžka slnečného svitu je priemerne 2200 hodín ročne. Vysoký výpar a nízke zrážky 550-600 mm za rok, vysúšajúce vetry, najmä v jarnom období zapríčiňujú, že územie je jedno z najsuchších na Slovensku. 55 percent zrážok spadne v letnom období (310 mm), avšak je pozorovaný malý počet dní so zrážkami nad 1 mm (90dní/rok) (tabuľka 2.1.3). Počas krátkodobých lejakov spadne aj 70 mm zrážok za 24 hodín. Najviac zrážok padne v mesiacoch máj, jún a júl – priemerne za mesiac 59,3 mm zrážok. Pomerne teplá klíma zapríčiňuje, že počet dní so snehovou prikrývkou je malý (tabuľka 2.1.4). Prvé sneženie sa môže vyskytnúť okolo 4. 11. a posledné začiatkom apríla. Prvý deň so snehovou pokrývkou sa môže vyskytnúť okolo 4. 12. a posledný začiatkom marca. Snehová prikrývka trvá ročne priemerne 40 dní a jej priemerné maximum je 20 cm. Priemerná ročná teplota územia je do 10oC. Najteplejší mesiac júl dosahuje priemerné teploty nad 20oC. Pozorovaná maximálna teplota širšieho regiónu dosiahla 38 stupňov a minimálna mínus 35 stupňov. Dĺžka vykurovacieho obdobia dosahuje priemerne 211 dní za rok.

Tabuľka 2.1.2: Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu (v °C)

 

Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. XI. X. XI. XII. Rok Amplit.
Tepl. (oC) -2,1 -0,2 4,6 10,5 15,4 19 20,5 19,6 15,7 10 5 0,6 9,9 22,6


  Zdroj LUKNIŠ a kol.

Tabuľka 2.1.3: Priemerný počet dní so zrážkami 1,0 mm a viac

Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. XI. X. XI. XII. Rok
Počet dní 6,9 6,9 6,8 6,7 8,1 7,6 7,3 6,9 4,9 7,0 8,8 8,5 86,4

 


  Zdroj LUKNIŠ a kol.

Tabuľka 2.1.4: Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou

 

Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. XI. X. XI. XII. Rok
Počet dní 13,3 11,1 3,6 - - - - - - - 0,4 6,6 35,0


 Zdroj LUKNIŠ a kol.

Geológia
Z geologického hľadiska sa Trnovec nad Váhom nachádza na severovýchodnom okraji Podunajskej panvy. Geologickú stavbu charakterizuje neogéne súvrstvie, ktoré môže dosiahnuť hĺbku až 4000 metrov. Sedimentačný cyklus sa začal v bádene morskou transgresiou (hlavne ílovce a pieskovce), ktorá bola spojená aj andezitovou vulkanickou činnosťou. Sarmatské sedimenty vznikli v brakickom morskom prostredí, ktoré postupne prechádzajú do sladkovodných sedimentov panónu a pontu. Kvartér začína fluviálnymi a eolickými sedimentami, ale podstatnú časť tvoria spraše z obdobia interglaciálov stredného a vrchného pleistocénu (Pristaš at al. 2000). Nerastné suroviny predstavujú len štrkopiesky nivy Váhu. Začiatkom 60-tich rokov prebiehal na širšom okolí neúspešný vrtný prieskum na uhľovodíky (vrty v Diakovciach a v Podhájskej). Zistili však prítomnosť termálnej vody, ktorá je od 70-tych rokov využívaná na rekreačné účely.

Lesy a dreviny
Lesnatosť obce je minimálna (tabuľka 2.1.1), predstavuje len 4,5 % katastra. V minulosti tvorili potenciálnu prirodzenú vegetáciu prevažne jaseňovo-dubovo-brestovo-jelšové lesy, v okolí tečúcich vôd a otvorených vodných hladín vŕbovo-topoľové lesy, na vyvýšených plochách a dunách prevažne suchomilné spoločenstvá s dubovo-brestovými lesmi. Lesné plochy však neboli súvislé, delili ich plochy krovu z lúčnych spoločenstiev. V súčasnosti je takmer celé územie zbavené prirodzeného porastu. V terajšej stromovej skladbe prevládajú umelo vysádzané porasty topoľa najmä v blízkosti Váhu, vyskytujú sa menšie remízky agátu, ktorý je vysadený aj lineárne pozdĺž poľných ciest.

Voda
Dominantným vodným tokom obce je rieka Váh. Územie obce patrí do čiastkového povodia 4 -22 - 02 a 4 - 21 - 10. Obec leží na ľavom brehu rieky. Sieť vodných tokov je okrem Váhu tvorená mŕtvym ramenom rieky, Trnoveckým mŕtvym ramenom (Vízalláš), potokom Trnovec, Dlhým kanálom a ďalšími vodnými plochami. V minulosti za obcou pretekalo rameno rieky Váh, ktoré vytváralo s hlavným tokom ostrov zvaný Amerika. Vybudovaním odkalísk popolčeka pre tepláreň chemického podniku Duslo Šaľa bolo toto rameno prerušené a v súčasnosti jeho časť tvorí už len Trnovecké mŕtve rameno Váhu. Tvoria ho lužné lesy vŕbovo-topoľové a mokraďové spoločenstvá. Časť lesných spoločenstiev tvorí umelo vysadený topoľ šľachtený. Vodná plocha má bohaté zárasty pálky širokolistej a trste obyčajnej a je bohatá na výskyt ondatry, užoviek, avifauny. V blízkosti odkalísk sa nachádza jedno umelo vytvorené jazero - Amerika I. Na okraji obce v smere na Nitru sa ďalej nachádza chovný rybník Vízalláš a Trnovecké mŕtve rameno. Je to chránený prírodný výtvor charakteristický najmä výskytom mokraďových spoločenstiev, trávy a rákosia. V strede obce sa ešte nachádza ďalší chovný rybník Vermek. Vodné plochy tvoria 3,58 % celého katastra obce.

Živočíchy
Z pôvodnej bohatej fauny sa tu vyskytujú iba niektoré druhy spevavcov a poľovná zver ako srnčia zver, zajace, v menších množstvách líšky a diviaky. V riekach a rybníkoch je dostatočné množstvo rýb.

Chránené oblasti
V obci sa nachádza chránené územie „Trnovecké mŕtve rameno Váhu“ (výmera 6,58 ha), ktoré tvorí les, mokrade a trstina. Vodná plocha je zložená z bohatých zárastov pálky širokolistej a trste obyčajnej a je bohatá aj na výskyt ondatry, užoviek, avifauny. Rameno je jedno z najdlhších mŕtvych ramien Váhu v oblasti.

Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES)
RÚSES bol vypracovaný v roku 1994 ešte pre okres Galanta. Odvtedy je upravovaný v rámci územných plánov obcí vypracovaním miestnych územných systémov ekologickej stability.

Biocentrá regionálneho významu:
- Trnovecké mŕtve rameno (Trnovec nad Váhom), viď časť Chránené oblasti
- Mlynárske domčeky (Selice, Trnovec nad Váhom) lesné spoločenstvá v medzihrádzí
Váhu, ale aj mimo neho so zvyškami mäkkého a tvrdého luhu.

Biokoridory nadregionálneho významu
Váh: alúvium lemujú lužné lesy v pozmenenej forme. Pôvodné lesné spoločenstvá sa zachovali len v refugiálnych plochách. Rieka a jeho inundácia je považovaná za najdôležitejší prvok ekologickej stability okolia.

Ekologicky významné prvky MÚSES
Táto syntéza predstavuje potenciál, ktorý možno využiť pre stabilizáciu MÚSES, keď porovnáme potenciálne geoekosystémy s reprezentatívnymi segmentami (prvkami v krajine).
Touto transpozíciou v území katastra sú určené ako reprezentatívne prvky spoločenstva:
- mäkkých lužných lesov typu saliceto – populetum,
- vlhkomilné a mokraďné spoločenstvá depreslí,
- zvyšky lužných lesov nížinných – tvrdý luh,
Uvedené typy sú pomerne zmenené v drevinovej skladbe.
Reálne prvky MÚSES predstavujú súbor ekostabilizačných prvkov územia a sú nasledovné:

1. Nadregionálny biokoridor rieky Váh – je nosným prvkom ekostabilizácie krajiny, spája miestne biocentrá – Zubrova tabuľa a Mŕtve rameno Váhu.
2. Miestne biocentrum CHPV Trnovecké mŕtve rameno – viď. časť voda a chránené oblasti.

Na základe vypracovaného územného plánu z roku 1994 návrhy MÚSES sa členia na:
- ochranné, ktoré majú za úlohu chrániť existujúce prvky MÚSES,
- návrhy tvorby zamerané na doplnenie a tvorbu nových prvkov MÚSES a tiež na ekostabilizačné opatrenia, cieľom ktorých je stabilizácia krajinného systému.

Návrhy ochranné
V rámci týchto návrhov sa odporúča:
- dodržiavať doterajší stupeň ochrany pri CHPV Trnovecké mŕtve rameno, CHPV topoľ šedý a čierny,
- posilniť ochranu lesných porastov pri rieke Váh a po rekonštrukcii NSKV v krajine zaistiť jej legislatívnu ochranu v rámci právomoci obecného úradu.

Návrhy tvorby
Návrhy tvorby sú zamerané na založenie nových ekologických významných krajinných segmentov a na ekostabilizačné opatrenia na poľnohospodárskej pôde. Ekologicky optimálny návrh spočíva v návrhu biocentier, biokoridorov, interakčných prvkov, prvkov NSKV a hospodárenia na PPF a eliminácie stresových faktorov.

Návrh biocentier:
1. Zubrova tabuľa – súčasne sa tam nachádzajú lesné porasty s umelo vysadeným topoľom šľachteným, prímes jaseň štíhly, vŕba biela, miestami po okraji je agát biely. Potenciálnou prirodzenou vegetáciou sú lužné lesy vŕbovo – topoľové. Na územie sa negatívne vplýva tlak intenzívneho poľnohospodárstva. V rámci návrhu na ochranu sa odporúča osobitný režim hospodárenia ako v lesoch ochranných alebo lesoch osobitného určenia, časť ponechať na prirodzený sukcesný proces.
2. Mŕtve rameno Váhu (pri ostrove Amerika) – súčasne sa tam nachádzajú lesné porasty vzrastlých umelo vysadených s topoľom šľachteným. Potenciálnou prirodzenou vegetáciou sú lužné lesy vŕbovo – topoľové a mokraďné spoločenstvá. Na územie sa negatívne vplýva tlak sídla, rekreácie a skládok strusky. V rámci návrhu na ochranu sa odporúča realizovať legislatívnu ochranu mokrade, regulovať tlak rekreácie a sídla v rámci možností obecného úradu.

Návrh biokoridorov:
1. Potok Trnovec – tok potoka je pomerne málo vodnatý s prevažne trávnatým spoločenstvom a skupinkami stromov. Na biokoridor negatívne vplýva poľnohospodárska činnosť. V rámci návrhu na ochranu sa odporúča zabezpečiť vodnatosť potoka, pozdĺž potoka vymedziť 3-5 m pás, ktorý sa nebude obhospodarovať a bude vysadený vegetáciou a TTP.
2. Dlhý kanál – je umelo vybudovaný tok s trávnatou vegetáciou. Na biokoridor negatívne vplýva intenzívne poľnohospodárstvo. V rámci návrhu na ochranu sa odporúča ponechať 3-5 m pás bez kosby a vysadiť zeleň a TTP.
3. Hraničný hon – Trnovecký kanál – je navrhnutý cez poľnohospodársku, ornú pôdu a umelý kanál. Na biokoridor negatívne vplýva intenzívne poľnohospodárstvo. V rámci návrhu na ochranu sa odporúča ponechať 3-5 m pás bez kosby a vysadiť zeleň a TTP.
V rámci návrhu ozelenenia krajiny boli vytypované vyvýšeniny – presypy a depresie – zníženiny. Pri ozeleňovaní treba využiť dreviny, ktoré sú charakteristické pre spoločenstvá potenciálnej prirodzenej vegetácie. Pri ozeleňovaní sa odporúča rešpektovať stávajúcu NSKV jak plošnú tak aj líniovú a túto dopĺňať podľa stanovíšť. Jednoznačne je treba zvýšiť podiel krovinnej zelene. Pri ozeleňovaní depreslí sa odporúča použiť vŕbu bielu, jelšu lepkavú, topoľ šedý a čierny, ojedinele jaseň štíhly. Na vyvýšeninách sa odporúča tvoriť plochy zelene výsadbou drevín – dub zimný, lipa veľkolistá, brest poľný, hrab obyčajný, dub cer, borovica lesná.

Vzhľadom na vysoký stupeň zornenia pôdy v katastrálnom území, z vyhodnotení BPEJ a evidentnej náchylnosti pôdy na veternú eróziu sa odporúča:
- na BPEJ 031.01, 036.01, 096.01 zvýšiť podiel trávnatých spoločenstiev,
- na BPEJ 03.01 pestovať hlavne krmoviny alebo trvalé trávnaté porasty, dobre kypriť,
- ostatné územia, ktorú slúži ako orná pôda je vhodné pre obiloviny a krmoviny bez obmedzenia,
- na ornej pôde v celom katastrálnom území sídla zvýšiť podiel NSKV.